Author: admin

Kandidát

Dej filmu Kandidát  je zasedený do času prezidentskej kampane pred úplne nekonkrétnymi prezidentskými voľbami v  konkrétnej krajine. Hlavný hrdina  žije z odpočúvania, sledovania a písania správ. No nevie, pre koho pracuje. Sleduje a odpočúva biskupa Jozefa, majiteľa reklamnej agentúry Adama Lamberta a úplne nevýrazného prezidentského kandidáta Potôňa. Počiatočné nadšenie z novej zákazky po čase vystrieda úplne znechutenie z manipulačných hier vplyvných ľudí.

Snímka Kandidát ukazuje na to, že v dnešnej dobe sú veľmi cenné informácie a existujú ľudia, ktorí vedia za ne zaplatiť, zobrazuje aj na moc médií, ktoré manipuláciou a ovplyvňovaním udalostí vedia zase ovplyvniť celospoločenské dianie.

Príbeh začína v čase, keď do prezidentských volieb ostávajú dva mesiace. Úspešný majiteľ reklamnej agentúry získa zákazku na kampaň pre kandidáta Potôňa. Cieľom však je iba mútiť vodu a ubrať hlasy proti strane.

Lambertovi nie je manipulácia vôbec cudzia a za každú cenu vie dosiahnuť cieľ.  Uzavrie stávku s konkurenciou, reklamným mágom Ivanom Müllerom, ktorý robí kampaň predpokladanému víťazovi. Lambert vsadí celý svoj majetok.

Jeho kandidát aj voľby vyhrá, no vzápätí sa stáva obeťou vraždu.  Na konci sa ukáže, kto si celé sledovanie a odpočúvanie objednal a kto za tým všetkým stál.

Kandidát je politická fraška, zobrazuje to, čo sa v tejto malej krajine udialo, deje a aj udiať  môže. Podkladom pre filmové spracovanie v réžii Jonáša Karáska sa stala kniha Kandidát od Maroša Hečka a Michala Havrana.

Film mal premiéru v októbri 2013. Stal sa  najnavštevovanejším domácim filmom v  kinách a tiež sa dostal do rebríčka top sa návštevnosti slovenských filmov v ére samostatného  Slovenska.

 Vyšiel v dvoch verziách, jedna bola určená pre slovenských divákov, tá bola čiastočne cenzurovaná a druhá pre Českú republiku a na medzinárodné filmové festivaly Zaujímavosťou je že, pôvodne mala vo filme zaznieť veta, v ktorej by bol vtedajší slovenský predseda vlády Robert Fico označený za  führera, napokon ju však tvorcovia zo scenára vyškrtli.

Čiara

Hlavnou postavou je pašerák cigariet slovensko – ukrajinského gangu Adam Krajňák.  Blíži sa však vstup do Schengenského priestoru  a medzi gangom pašerákov vládne neistota a veľké napätie. Adam musí prekročiť hranice, ktoré boli preňho doposiaľ tabu. Adama Krajniaka stvárnil Tomáš Maštalír a nie to iba  gangster, no musí aj uživiť rodinu.

V kruhu  najbližšej rodiny aj  gangstrov  je vodca, ktorý musí  ustáť niekoľko ťažkých skúšok. Časy kedy pašeráctvo zažívalo rozmach a do krajín prichádzali nelegálny migranti a výnimkou nebolo ani ostrá streľba na hraniciach končia. Nezákonné aktivity existovali i vďaka ochote skorumpovaných policajtov. No doba sa mení a je tu novovybudovaná hranica schengenského priestoru a s tým súvisiaca nervozita a neistota z nejasnej budúcnosti  a nelegálnych obchodov. 

Pohľad na situáciu na slovensko-ukrajinských hraníc je zobrazený veľmi verne.  Aj keď Čiara  nie je nakrútená podľa skutočnej udalosti, je to skutočný príbeh, ktorý prežívajú rodiny žijúce  aj mimo územia, v ktorom sa príbeh odohráva.

Film Čiara je príbeh pašeráka, ktorý je na základe okolností prinútený svojej vôli buď pritvrdiť, alebo nechať všetko tak.

Vznikol  v slovensko-ukrajinskej koprodukcii. Krimidráma má pozitívne reakcie od slovenských divákov, médií i kritikov. Film slovenského režiséra Petra Bebjaka a scenáristu Petra Balka diváka priláka a mohol by byť aj spokojný. Vo filme nie sú hluché miesta, nie je prázdny a stále sa niečo deje. Čiara bolo v roku 2017 druhý najnavštevovanejší a najúspešnejší slovenský film. Získal ocenenie na  prestížnom medzinárodnom filmovom festivale v Chicagu a aj  Cenu za réžiu na MFF Karlove Vary,  okrem toho i Zlatého ledňáčka pre najlepší celovečerný hraný film na Finále Plzeň a snímke sa darilo i doma. Ocenená bola cenou  Slnko v sieti v hlavnej kategórii Najlepší hraný film aj v ďalších piatich kategóriách.

Červený kapitán

Červený kapitán je úspešná akčná detektívka. Príbeh sa odohráva v roku 1992, teda  v čase, keď sa rozpadávaČeskoslovensko. Detektív Richard Krauz z oddelenia vrážd vyšetruje prípad umučeného kostolníka, ktorého smrť mala ostať navždy zabudnutá. Film je nakrútený podľa bestselleru spisovateľa Dominika Dána, ktorý bol tiež policajtom.

Robotníci pri rekonštrukcii cintorína náhodou vykopú ostatky bývalého kostolníka  z kostola svätej Barbory a zistia, že nebohý má v lebke zatlčený klinec. Na miesto prichádza  Krauz a aj jeho kolega Eduard Burger. Na odhalení skutočnej príčiny smrti kostolníka však nemá žiadny záujem cirkev a ani štátne zložky. No dvojica policajtov sa pustí do vyšetrovania, ktoré sa bývalý režim snažil ututlať.

Diváci, ktorí v snímke zobrazené obdobie nemajú zažité, alebo si ho už  nepamätajú budú iste zvedaví a bez ohľadu na časové zasadenie do porevolučnej doby.  Je to  nadčasový film do obdobia tesne pred vznikom samostatnej republiky sa vracia nekompromisne a triezvo.

Film úplne zaslúžene pritiahol  pozornosť publika na Slovensku a aj v susednej Českej republike. Má predovšetkým atmosféru dramatického aj výpravného diela a dobre sú obsadené aj herecké role. No divák občas len veľmi ťažko chápe, kto je kto a proti komu, a s kým.

.           Slovenskí filmári pod vedením režiséra, spoluscenáristu a producenta Michala Kollára projekt pripravovali takmer sedem rokov. Vznikol nadštandardný krimi triler, ktorý si chce pozrieť každý, najmä z dôvodu, že literárna predloha je veľmi populárna.

Téma je spoločensky významná a film bol dlho očakávaný a po uvedení do kín aj navštevovaný. Snímka Červený kapitán oslovila široké publikum a ponúkla aj celkom slušnú kvalitu.

Kamera a jeho výtvarnosť a strih dáva filmu umelecký rozmer. Zaujímavosťou je, že autori na záberoch z bratislavských ulíc museli „ vymazať inak všade prítomný billboardový smog.

Únos

Únos sa odohral v čase, keď bola mafia prepojená so spravodajskou službou a štátnej mocou, práve do týchto súvislostí je zasadený celý dej filmu.

Jednou z predstaviteliek filmu je mladá Marta, ktorá je začínajúca novinárka. Ocitne sa v situácii, ktorú priniesla po revolučná doba. Ďalšími hrdinami sú šéf podsvetia Efendi a prezident a predseda. Prezident sa stáva nepohodlným a jeho syna o organizovaná skupina zbije a unesie do zahraničia. Mladý príslušník spravodajskej služby Oskar sa pod ťarchou svedomia prizná policajnému vyšetrovateľovi, že sa  podieľali na zavlečení na základe príkazu svojich nadriadených. Na  únose syna prezidenta však spolupracovalo aj podsvetie.

Oskar sa  bojí o život  a pomáha mu kamarát Robo. O niekoľko mesiacov Robove auto vybuchne a jediný kontakt na Oskara, v ňom zomrie, uhorí za živa. Marta sa snaží domôcť spravodlivosti nie len pre seba samú, no i pre mŕtveho, pre jeho matku a aj pre svojho brata, ktorého tiež zavraždila mafia.

Únos je príbeh, v ktorom sa mocní predstavitelia štátu dopúšťajú zločinov. Napínavý dej ponúka pohľad na prvý rok po vzniku samostatného Slovenska. Snímka  je nakrútená podľa skutočných politických udalostí z polovice 90 – tych rokov minulého storočia. Inšpirovaný je prípadom zavlečenia Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta SR, ktorého násilne zavliekli do Hainburgu v Rakúsku. 

Podľa vyšetrovania polícia dostala anonymné, telefonické oznámenie, že v aute značky Mercedese zaparkovanom pred policajnou stanicou v Hainburgu sa nachádza muž, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Bol to unesený a zbitý Michal Kováč mladší. Udalosť sa stala 31. augusta 1995. Z akcie je podozrivá Slovenská informačná služba pod vedením Ivana Lexu.

Na filme viac ako rok pracovala režisérka Mariana Čengel Solčanská. Tvorcovia dlhší čas hľadali zdroje na dofinancovanie. Únos je strhujúca dráma. Je to prvý politický triler v dejinách porevolučnej slovenskej kinematografie.

Režisérka do o hlavných úloh obsadila Milana Ondríka, Dana Heribana, Maroša Kramára, Rebeku Polákovú a Tomáša Hanáka.

Amnestie

Jeden z hrdinov filmu – Drahoš Lupko sa ocitol vo väzení za krádež drahých obrazov. Tam nadviaže kontakt s disidentom doktorom Čiernym. Dej mimo väzenia sa zase točí okolo Lupkovej ženy a obľúbeného herca Kelemena.

Snímka Amnestie je príbeh troch rodín, ktoré zasiahla perzekúcia komunistického režimu. Zachytáva aj väzenskú vzburu v Leopoldove, ktorá si vyžiadala aj ostrý zásah vojska. Vzburu spôsobili rozsiahle amnestie prezidenta Václava Havla, ktoré udelil iba niekoľko dní, po tom, ako  ho zvolili za československého prezidenta v januári 1990.  

K vzbure odsúdených doženie politická a spoločenská situácia. V snímke sú zobrazené i intrigy, ktoré boli bežné počas komunistického režimu a patrili k súčasti života. Film ukazuje aj následky rozhodnutia  prezidenta Havla a čo sa nastane, keď sú prepustení, nie len tí, ktorí bolo obeťami režimu, ale aj delikventi odsúdení za tie najťažšie trestné činy. zločiny. Jedným z hlavných motívov je aj realita vo väznici,  ktorá je zobrazená veľmi presvedčivo a speje až k anarchii.

Za mrežami sa nájdu aj chápaví, zlo však opäť zvíťazí a vzbura na čele s primitívnym samozvaným šéfom Gujdom je na svete. Počas tohto zmätku majú ťažkosti aj ľudia na slobode, ktorí okrem osobných problémov musia riešiť aj boj za slobodu a prispôsobiť sa zmenám, ktoré nový spoločenský režim priniesol.

Snímka zachytá Nežnú revolúciu v roku 1989, ktorá priniesla okrem slobody aj problémy a tiež aj príležitosti. Z niekdajších papalášov sa stávali nežiadúce osoby a z bývalých disidentov osoby z vplyvom.  

Amnestie sú emotívny film o manipulácii, násilí aj zrade. Príbeh zobrazuje niekoľko zápletiek, ktoré sú prepojené. Vystupujú v ňom jednotlivé postavičky zapletené do rovnakého konfliktu z rôznych strán. Film nemá kladného hrdinu. Niektoré motívy sú tendenčné.  Historicky približujú dané obdobie. Snímka je určené pre masového diváka,  ktorého zaujíma nedávna doba a majú ju ešte v pamäti.

Ide o film slovensko – českej produkcie na základe predlohy knihy  Radovana Dunaja Amnestia, ktorá rozpútala peklo. Režisér je Jonáš Karásek  a snímku nakrútil v spolupráci s kameramanom Tomášom Juríčkom a producentom, scenáristom Marošom Hečkom. Trojica je známa  aj vďaka úspešnej snímke Kandidát.